Projekt „4 EDU“ Videometodiky
Projekt „4 EDU“ vytvoril a v praxi odskúšal jedinečný spôsob podpory a vzdelávania pedagógov a študentov
18. septembra 2023
Stretnutie Stredoškolského parlamentu (KMP TSK) s predsedom TSK Ing. Jaroslavom Baškom 5.12.2023 od 10:00hod.
21. novembra 2023
Zoznámte sa s 4EDU, projektom zameraným na “také iné” vzdelávanie.
“4EDU” nie je len o zvyšovaní kompetentnosti. Je i o kvalitnejších vzťahoch k vzdelávaniu, učeniu sa, ľuďom v škole i mimo nej. Čo priniesli školenia šiestim skupinám pedagógov a pracovníkov s mládežou? Čo sme zistili počas vzdelávania šiestich skupín stredoškolákov?
Veľmi často sa stretávame s tvrdením, že školy nepripravujú mladých ľudí pre prax, alebo to robia nedostatočne. Hoci neplatí plošne a jednoznačne, potvrdzuje ho aj neustála snaha o zmeny vo výchovno – vzdelávacom procese. Na druhej strane počúvame o nezodpovedných, málo aktívnych mladých ľuďoch bez záujmu o viac, ako scrollovanie na sociálnych sieťach.
Inak to nie je ani v Trenčianskom kraji. Čo s tým? Postaviť most medzi pedagógmi a mladými ľuďmi sa v súčasnom stave zdá byť veľmi ťažké. Tých prvých treba motivovať k zmene prístupu a tých druhých k dôvere, ale aj zvedavosti a ochote objavovať iné cesty k zručnostiam.
Preto sa spojili dve inštitúcie: Slovenská obchodná a priemyselná komora pre Trenčiansky región a Krajské centrum voľného času v Trenčianskom kraji. Na prvý pohľad sa prekrývajú len v regionálnom pôsobení, no po hlbšom skúmaní prídeme na množstvo spoločných záujmov, ktorých prienikom sú práve mladí ľudia a ich príprava na život. Jedni podporujú inovatívne a podnikavé nápady, druhí podporujú u mladých ľudí tie schopnosti a talenty, ktoré ich k nim privedú. SOPK sa zameriava na praktické vzdelávanie, KCVĆ na vzdelávanie k zodpovednému prístupu a zmysluplnému naplneniu voľného času.
“Mladí ľudia potrebujú, aby ich niekto vypočul a reagoval na ich skutočné potreby. Pedagógovia potrebujú priestor a podmienky, aby si vytvorili vzťah k inovatívnemu vzdelávaniu. A pracovný trh zas potrebuje ľudí, ktorí vedia spolupracovať, nevzdávajú sa po prvých chybách a záleží im na sebe, aj svojom okolí.”
hovorí Ing. Silvia Štefániková z KCVČ, projektová koordinátorka.
Takto vznikol projekt s názvom “Aktivizácia rozvoja kompetencií a motivácie vzdelávania žiakov a pedagógov s cieľom zvýšiť ich úspešnosť na trhu práce a a zlepšiť výchovno – vzdelávací proces na stredných školách v Trenčianskom kraji”, alebo, zjednodušene “4EDU”
Samotný názov napovedá, aké sú jeho ciele a s akými skupinami sa v ňom počíta. Ako to ale vyzeralo v praxi?
Vyhodnotenie vzdelávaní 4EDU
Projekt s názvom “Aktivizácia rozvoja kompetencií a motivácie vzdelávania žiakov a pedagógov s cieľom zvýšiť ich úspešnosť na trhu práce a a zlepšiť výchovno – vzdelávací proces na stredných školách v Trenčianskom kraji”, alebo, zjednodušene “4EDU”
Samotný názov napovedá, aké sú jeho ciele a s akými skupinami sa v ňom počíta. Ako to ale vyzeralo v praxi?
V lete roku 2020 sa po prvýkrát stretol projektový tím, zložený zo psychológov, pedagógov, expertov z oblasti neformálneho vzdelávania, ktorý zostavila Silvia Štefániková, koordinátorka práce s mládežou pre Trenčiansky samosprávny kraj a tiež koordinátorka projektu 4EDU. Odborný tím mohol pracovať vďaka podpore ďalších špecialistov na logistiku a financie a tiež vďaka podpore štatutárnej zástupkyne SOPK, Ľubice Žovincovej.
Hlavným nástrojom bolo neformálne vzdelávanie a našim zámerom bolo dostať ho pod kožu všetkým účastníkom projektových aktivít. V prípravnej fáze vznikli vďaka spolupráci odborného tímu dva vzdelávacie programy. Zostavili sme ich na základe predchádzajúcich skúseností, ale aj dát a odporúčaní zástupcov jednotlivých cieľových skupín, na ktoré je zameraný priamy, aj širší dopad vzdelávania.
Prvý program je pre pedagógov, pedagogických pracovníkov, pracovníkov s mládežou, postupne vťahuje svojich účastníkov do metodológie neformálneho vzdelávania. Na vlastnej koži si môžu vyskúšať množstvo zážitkových aktivít s jasne určeným vzdelávacím cieľom. Vďaka záverečným reflexiám potom objavujú, ako jednoducho môžu takéto aktivity otvárať cestu nielen k vedomostiam, ale aj k spolupráci, láskavosti, a dokonca, koľko doposiaľ netušených talentov a špeciálnych schopností vypláva na povrch. Toto všetko môžu ďalej investovať do vzdelávacieho procesu a zvýšiť tak jeho kvalitu, ako aj kvalitu vzťahu žiaci – pedagógovia a vzťahu k učeniu sa ako takému.
Druhý vzdelávací program je zameraný na mladých ľudí vo veku 15 – 19 rokov, teda tínedžerov, ktorí sa nachádzajú vo významnej fáze hľadania samých seba. Nehovoríme len o ďalšom životnom smerovaní, ale aj o duševnom dozrievaní a hľadaní istôt. Pri tvorbe vzdelávacieho programu sme reflektovali na ťažké obdobie lockdownu a izolácie počas koronakrízy, konkrétne jeho evidentných dôsledkov, s ktorými stále pracujeme. Cez zážitkové aktivity rozvíja vybrané kompetencie, ale najmä empatiu, rešpekt voči iným a odolnosť voči záťažovým situáciám. Zamerali sme sa na prácu s vlastnými zdrojmi, teda ako sa postupne naučiť zvládať vypäté situácie, ale aj ako sa nebáť požiadať o pomoc, keď je to nutné. Týmto sa vinula jasná línia potreby láskavejšej komunikácie a empatie v školských ale aj iných kolektívoch a skupinách a rovnako voči učiteľom a rodičom. Tento vzdelávací program získal akreditáciu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a jeho absolventi získavajú osvedčenie o nadobudnutí konkrétnych kompetencií.
Sila a čaro neformálneho vzdelávania nie je len o využívaných technikách a metódach, ale aj o komunitnom skupinovom prežívaní, ktoré je pre mnohých účastníkov nové a vzácne. Vďaka jeho základným princípom, ako je vytvorenie bezpečného prostredia, vzájomný rešpekt a partnerský prístup, je zapojenie sa účastníkov do samotného vzdelávacieho procesu prirodzené a intenzívne. Cítia prijatie a podporu od skupiny aj lektorov, dostávajú dostatok priestoru, čo ich motivuje nielen vrátiť sa na druhú fázu vzdelávania, ale aj vnímať neformálne vzdelávanie ako dôležitý nástroj pri budovaní kompetencií všetkých vekových kategórií.
Oba programy obsahujú 40 vzdelávacích hodín, rozdelených do dvoch víkendových školení. V období medzi nimi, ktoré trvá 3 – 5 týždňov, pracujú účastníci na zadaní od lektorov. Pedagógovia si vyskúšajú metódy a techniky neformálneho vzdelávania priamo na svojich hodinách a sledujú ich vplyv na žiakov. Tínedžeri dostanú za úlohu sledovať, aké zmeny u nich nastali v komunikácii a vzťahoch v kolektívoch, nastavujú si efektívny time manažment, identifikujú, ktoré konkrétne nástroje, získané na školení vedia využiť v praxi. Niektoré skupiny mladých ľudí napríklad vo svojej triede spolu s ostatnými spolužiakmi vytvorili súbor dohôd o tom, ako sa budú k sebe správať a ako budú riešiť problémy.
Na druhej fáze vzdelávania potom obe skupiny hovoria o zmenách, ktoré vďaka novému prístupu pozorovali.Pedagógovia o reakciách žiakov na nové aktivity, priebehu aktivít a ich osobnom hodnotení, napríklad o netušených talentoch svojich žiakov. Tínedžeri o vývoji situácií, v ktorých sa zachovali inak ako predtým, o zmenách, ktoré nastali vďaka dodržiavaniu časového manažmentu alebo využívaniu nových vzdelávacích prístupov.
Projektom 4EDU takto prešlo šesť skupín pedagógov a 6 skupín tínedžerov zo škôl v Trenčianskom kraji, v realizačnej fáze od apríla 2022 až do apríla 2023. Vďaka tomu bude k dispozícii 12 video metodík o využití neformálneho vzdelávania v pedagogickej praxi
Aké sú ďalšie výsledky a zistenia, či ako bude vzdelávanie ďalej pokračovať – toto všetko odznie na v stredu, 20. septembra na konferencii v zasadačke Úradu TSK.
Obsah vzdelávaní
Obsah vzdelávania
- komplexný rozvoj žiaka
- neformálne vzdelávanie v praxi pedagóga
- mentoring, koučing, supervízia
- konflikt manažment
- nové trendy + gamifikácia, online tools
- slovné hodnotenie
- spätná väzba v pedagogickej praxi
- empatia v pedagogickej praxi
- sociálno – patologické javy v rodinách
Obsah vzdelávania
- spôsob získavania vedomostí, informácií a vlastný sebarozvoj
- neformálne vzdelávanie a kompetencie
- vzťahy v rovesníckej komunite – komunikácia, vzťahy, empatia, prevencia nenávistných prejavov
- konflikt manažment cez outdoor aktivity
- situácie v škole
- timemanažment
- smentoring, koučing v každodennom živote
- online aplikácie a ich využitie
Č. akreditácie AKPSM/0102/2021/2/008
Videometodiky
Projektom 4EDU takto prešlo šesť skupín pedagógov zo škôl v Trenčianskom kraji, v realizačnej fáze od apríla 2022 až do apríla 2023. Výstupom ich implementácie novonadobudnutých kompetencií v praxi sú aj vytvorené videometodiky využitia neformálneho vzdelávania v pedagogickej praxi.
Ak máte záujem získať viac informácií o neformálnom vzdelávaní, šlabikár neformálneho vzdelávania je najlepšou príručkou a materiálom pre Vás.
Podrobnejšie o vybraných metódach:
Energizéry
Energizér, hovorovo nazývaný aj „životabudič“, je metóda, ktorej cieľom je aktivizovať účastníkov, rozprúdiť v nich energiu a navodiť odľahčenú atmosféru. Zaraďujeme ho spravidla na začiatok vzdelávacích blokov,
napríklad po obede alebo keď zistíme, že účastníci začínajú byť unavení. Energizéry môžu
byť veľmi vhodným vstupom do nových tém alebo nasledujúcich častí vzdelávacej aktivity, môžu slúžiť aj na rozdelenie skupiny, navodenie atmosféry, atď. Je potrebné ich prispôsobiť aj cieľovej skupine a vnímavo vyberať typ energizéru s ohľadom na pripravenosť účastníkov a prípadné hendikepy.
Teambuilgingové aktivity
Tieto metódy sú zamerané najmä na posilnenie interakcie medzi účastníkmi a ich lepšie spoznanie sa. Slúžia tiež na podporu procesu skupinovej dynamiky a na vytvorenie pozitívnej atmosféry a bezpečného prostredia. Využívame
ich najmä v úvode dlhších vzdelávacích aktivít a často sú prepojené aj s miestom konania vzdelávacej aktivity. Hoci teambuilding nebýva priamo previazaný na preberané témy, je
dôležité ho do programu zaraďovať. A to najmä, ak sa vzdelávanie venuje témam, pri ktorých je potrebné, aby sa účastníci cítili bezpečne a boli ochotní sa otvoriť, napríklad pri riešení konfliktov alebo interkultúrnom učení. Používame ich primárne na podporu procesu
skupinovej dynamiky. Aj pri tejto
metóde však musíme byť opatrní a postupovať citlivo, aby sme účastníkov neuviedli do rozpakov.
Skupinová práca
Počas skupinovej práce sú účastníci rozdelení do menších skupín, v rámci ktorých dostanú určité zadanie súvisiace s preberanou témou. Ich úlohou je
v istom časovom limite splniť dané zadanie. Rozdelenie do skupín môže byť náhodné, ale aj cielené, napr. podľa skúseností, pohlavia či krajín. Zadania
úloh môžu byť veľmi rôznorodé, často nemajú jediné správne riešenie a účastníci pri ich plnení využívajú svoje skúsenosti. Práve rôznorodosť výstupov môže byť výhodou i rizikom tejto metódy. Je na skúsenosti toho, kto aktivitu vedie, aby dokázal s výstupmi pracovať smerom k naplneniu
vzdelávacích cieľov.
Cvičenie
Cvičenie sa často používa na lepšie porozumenie preberanej témy a
zvyčajne je prepojené na nejakú teóriu. Zadanie môže byť individuálne, napríklad formou testu (technika), ale i skupinové. Zadanie má väčšinou aj správne riešenie. Výhodou tejto metódy je, že si môžeme rýchlo overiť úroveň porozumenia danej témy, prípadne osvojenia si danej zručnosti
účastníkmi. Rizikom je, že ak sú cvičenia príliš zložité, ich riešenie môže niektorým účastníkom trvať veľmi dlho.
Rolová hra
Pri rolovej hre účastníci preberajú na seba identitu inej osoby ako svojej vlastnej (vstupujú do roly) s cieľom získať pohľad na určitú situáciu alebo problém z inej než svojej perspektívy. Pri rolovej hre je dôležité, aby bol popis roly čo najkonkrétnejší a účastníci dostali priestor, aby sa s touto novou identitou zžili a prípadne si ju ešte dotvorili podľa svojich vlastných
predstáv. Technikou môže byť vhodná voľba miesta, dotvorenie prostredia na lepšie navodenie atmosféry, poskytnutie kostýmov či hudba na pozadí pre lepšie zžitie sa s postavami a podobne. Po končení aktivity je dôležité z rolí vystúpiť, napr. prechodom cez bránu, odchodom do inej miestnosti
a pod. Účastníci tým získajú odstup od aktivity a môžu analyzovať
prežitú skúsenosť späť vo svojej vlastnej identite. Z hľadiska kompetencií používame rolovú hru najmä na rozvoj postojov a podľa štýlov učenia sa. Na to, aby bola rolová hra efektívna, je potrebné, aby sa účastníci v skupine cítili komfortne. Preto nie je veľmi vhodné, aby sme ju zaradili do úvodných častí vzdelávacích
aktivít, kým sa účastníci ešte nepoznajú. Keďže ide o metódu pracujúcu s emóciami účastníkov, vyžaduje si citlivý záverečný rozbor a zvýšené nároky na človeka, ktorý program vedie.
Simulácia
Je to metóda, v ktorej sa účastníci dostávajú do určitej vopred pripravenej situácie a na základe svojich reakcií zisťujú, ako by v danej situácii reagovali a aký by to malo dopad na ich správanie
alebo na iných. Podľa toho sa majú naučiť, ako danú situáciu v budúcnosti zvládnuť lepšie. Simulácie môžu mať rôznu dĺžku od jednej hodiny až po niekoľko dní. Najčastejšie sa využíva na rozvoj postojov, prípadne zručností,
ak je prakticky zameraná. Simulácia patrí medzi produkčne náročnejšie
metódy a vyžaduje si aj väčšiu skúsenosť lektora, aby prostredníctvom reflexie dokázal skúsenosť účastníkov efektívne využiť na naplnenie cieľov vzdelávania. Aj v tomto prípade je riziko emotívneho zaangažovania sa účastníkov vyššie a na uvedenie simulácie by malo byť v skupine vytvorené dostatočne bezpečné prostredie. Príklady simulácií
nájdete v mnohých publikáciách, ako napr. Kompas, Do Európy hrou.
Štúdijná návšteva
Cieľom tejto metódy je predstaviť účastníkom príklad z praxe súvisiaci
s oblasťou, v ktorej vzdelávame. Deje sa formou plánovanej návštevy. Účastníci môžu ísť ako jedna skupina alebo môžu byť rozdelení do menších skupín a navštíviť rôzne miesta. Dôležitá je
však aj následná diskusia o tom, čo účastníci videli a zažili, a aké vidia
prepojenia s preberanými témami. Výhodou študijnej návštevy je práve
prepojenie témy s praxou a možnosť účastníkov sa inšpirovať. Na druhej strane je táto metóda náročná na koordináciu a nedá sa úplne zaručiť jej efekt, keďže je závislá aj od ľudí z navštevovaných organizácií alebo projektov.
Prípadová štúdia
Podstatou prípadovej štúdie je analýza konkrétneho príkladu z praxe, napr. vo forme písomného textu, ktorý sa týka preberanej témy. Analýza prebieha na základe zadaných otázok, najčastejšie smerovaných k tomu, ako by túto situáciu riešili účastníci. Môže prebiehať individuálne aj v skupinách. Používa sa na prehĺbenie vedomostí, najčastejšie do úrovne aplikácie, teda ako by účastníci reagovali v konkrétnej situácii v praxi. Môže byť vhodná aj na prácu v postojovej rovine, najmä v prípade kontroverzných situácií.
Prípadovú štúdiu môžeme oživiť vhodne zvoleným popisom situácie
napr. uvedením miesta, konkrétnymi menami, časovými údajmi. Môžeme tiež využiť video nahrávku prípadovej štúdie, podklady zozbierané od účastníkov deň vopred, hranie divadla či scénok a pod.
Prednáška
Ide o odovzdanie nových informácií o určitej téme a využívame ju najmä na rozvoj vedomostí účastníkov. Informácie najčastejšie odovzdáva pracovník s mládežou, učiteľ, odborník,…. Pri prednáške môžeme využívať množstvo techník, cez rôzne formy vizualizácie (prezentácie cez projektor, flipchart, obrázky, ukážky) až po kreatívne spôsoby (napr. vystúpenie v televízii, čítanie príbehu, naštudovanie témy v skupine a jej prezentovani pred účastníkmi) a ich
kombinácie. Prednáška je vhodná, keď skupina nemá dostatočné informácie k danej téme alebo keď máme veľkú skupinu účastníkov. Jej nevýhodou je, že je náročná na udržanie pozornosti a z hľadiska dlhodobého zapamätania si informácií a ich prenesenia do praxe účastníkov je málo efektívna.
Diskusia
Diskusia je metóda, kedy prichádza k výmene názorov medzi účastníkmi, a človekom, ktorý vzdelávaciu aktivitu vedie alebo medzi účastníkmi navzájom. Jej cieľom je výmena skúseností a rôznych pohľadov na zadanú tému. Zámerom diskusie môže byť dospieť k spoločnej dohode, kompromisu či konsenzu. Môžeme ju použiť aj na otvorenie témy a zmapovanie rôznych názorov a pohľadov v skupine. Prebieha vo veľkej,
ale i menšej skupine a môže byť moderovaná. Na diskusiu využívame širokú škálu techník – od odovzdávania „pomyselného“ mikrofónu až po tzv. „speed dating“, kde sa postupne účastníci stretnú každý s každým a na diskusiu majú vždy 1-2 minúty. Vhodnou technikou môže byť tiež princíp áno-nie, kde si na základe kontroverzných vyjadrení súvisiacich s témou účastníci vyberajú stranu
podľa toho, či súhlasia alebo nesúhlasia s daným výrokom a následne svoju pozíciu vysvetľujú.
Rizikom diskusie je, že najmä vo väčších skupinách sa do nej zapájajú iba výraznejší účastníci. Nie je vhodná, ak účastníci nemajú aspoň základné znalosti či skúsenosti v diskutovanej téme.
Brainstorming
Pri brainstormingu ide o vyprodukovanie čo najväčšieho množstva rôznych nápadov na zadanú tému a následné identifikovanie najvhodnejších
riešení. V prvej fáze platí dôležité pravidlo, že všetky nápady sa zapisujú a nehodnotia, aby sa podporilo kreatívne myslenie. Brainstorming najčastejšie prebieha v skupine a trvá zvyčajne okolo 5-15 minút. V jeho druhej fáze sa nápady zoskupujú do jednotlivých tém a selektujú na základe stanovených kritérií. Silná stránka tejto metódy je podpora kreatívneho uvažovania a produkcia netradičných nápadov. Nedostatkom je možná veľká nesúrodosť nápadov a náročnosť následnej analýzy. Techniky, ktoré
v tomto prípade môžeme použiť, sú napríklad klasické písanie na flipchart, kedy brainstormuje celá skupina, v menších skupinách zas môžeme písať na post-ity. Ako ďalšia technika brainstormingu existuje tzv. brainwriting, kedy sa nápady iba píšu a pri aktivite sa vôbec nehovorí. Negatívny brainstorming je zas technika, kedy sa pýtame na opačný názor, aký chceme počuť. Nepoložíme teda otázku: „Kedy môžeme využiť
túto vedomosť v praxi?“ Ale opýtame sa: „Kedy nemôžeme využiť túto vedomosť v praxi?”. Takáto technika prináša do skupiny osvieženie a dávku zábavy.
Reflexia
Podstatou tejto metódy je podporiť účastníkov v hlbšom premýšľaní
o súvislostiach. Pomáha lepšie porozumieť tomu, čo sa deje, prečo sa to deje, ako sa to deje a čo to pre nás znamená. Môže sa týkať rôznych oblastí ako napríklad priebehu aktivity, vlastných kompetencií, praxe alebo
preberanej témy.
Veľké poďakovanie v mene celého tímu patrí aj zapojeným školám, pedagogickým pracovníkom – učiteľom z Trenčianskeho kraja, ktorí nahrali so svojimi žiakmi videometodiky.
| Zuzana Pánisová, SPŠ Nové Mesto nad Váhom |
| Mária Jurovčíková, SZŠ Považská Bystrica |
| Zuzana Gergelová, SOŠ J.A.Baťu, Partizánske |
| Miroslava Masariková, SOŠ J.A.Baťu, Partizánske |
| Ľubica Kobzová, SPŠ stavebná, Trenčín |
| Miriam Papíková, SZŠ Považská Bystrica |
| Jana Kossuthová, SPŠ stavebná, Trenčín |
| Natália Podolanová, SZŠ Považská Bystrica |
| Mária Mináriková, OA Považská Bystrica |
| Miroslava Kerepecká, OA Považská Bystrica |
| Tomáš Pajda, SOŠ J.A.Baťu, Partizánske |
| Viera Svitková, SZŠ Považská Bystrica |
